piatok 18. júna 2010

O LETE A HAVRANOVI (malé peklá)

Suché viečka. Muž v strednom veku. Nezachovalý. Zatuchnutá atmosféra alkoholu a cigariet. Oboje sa už stalo dávno súčasťou organizmu. Zlomok sekundy je naplnený tichým nechutným mľasknutím klipkania jeho očí. Sliznice sú známkou zdravia človeka. Prikladá lacnú cigaretu ku perám s čiernymi pigmentovými fliačikmi. Polookrúhle ako ryba krížená s cicavcom. Mľaskavé pery. Vypustí z nich dym. Bez štipky elegancie. V tomto človeku je tak málo poézie, až je nej plný. Bradu a fúzy na hladko oholené. Keby ste priblížili nos, cítili by ste lacnú kolínsku. Na niečom lipne... Akomsi zvyšku organizácie. Pod očami ma vačky. Popri krátkych mihalníc sa tam vyníma jačmeň. Bielka má zažltnuté a prepletené cievkami. Čelo vráskavé. Riedke mastné vlasy začesané do boku. Na krku má bradavicu. Nie je výrazná ale na pohľad iritujúca. Na slizkom tučnom trupe má navlečenú spotenú bielu košeľu. Páchne z nej jemný zápach oleja a akýsi závan, ktorý cítiť len v električke. Lacné sivé sako zo socíku ma prevesené cez stoličku. Na krkú má mierne uvolnenú kravatu. Je z Tuzexu. Nosí ju vždy na vybrané príležitosti. Traky. Fľaky od potu aj na chrbte. Precízne priholené vlasy na krku. Ďalše potiahnutie z cigarety.
Dedinský dom. Staré škridle zarastené machom. Plechový okraj. Hrdzavý. Plechový komín s kohútom. Odkvap je natretý len z dola. Na rebrík sa mu nechcelo. Ku domu vedie udupaný chodník. Češe jej vlasy.
Záhradka je plná buriny. Vietor fúka a dedinou sa nič neozýva, až na vzdialené zvuky cigánskych detí a ešte vzdialenejšie štekanie psa. Trávnik už dávno nebol kosený. Ovocné stromy sú plné nezrelého ovocia. Leto. Napriek tomu je deň sivý. Ani teplo ho nezohreje. Ani farba ho nezafarbí. Ani spev víly by neprehlušil morbídne ticho. Plot je zo zvlneného plechu. Hrdzavý. Naposledy natretý v roku `95 desať ročnou farbou ukradnutou v dopravnom podniku. Zelená. Kedysi. Na okraji plota sa udomácňuje kolónia solídne bodľavých kriakov. Omietka domu stmavla od špiny vo vzduchu. Blízko je továreň. Krachuje ale čmudí dosť. Drevené okná sú nenatreté. Sklo mliečne. Záclony zosivené, čipkované. Na elektrickom kábli sa usadil havran. Hladí jej tvár.
Cez okno na suteréne spred plota vidno jeho hlavu. Vstal zo znova stoličky a na zem hádže dofajčenú cigaretu. Odpáše si remeň. Nohavice kĺžu ku zemi.
Z dverí domu vychádza malé cigánske dievča. V ruke drží pár eur. Má krásne dlhé kučeravé vlasy. Skutočne krásne vlasy...

Photobucket